Čínske vypuknutie koronavírusu testovalo hranice slobody prejavu na silne cenzurovaných online a sociálnych médiách v krajine. Krátke okno liberalizácie, ktoré sa otvorilo v januári, úrady následne zatvorili.
Kým cenzúra v Číne sa sprísnila pod vedením prezidenta Xi Jinpinga, otázky transparentnosti okolo súčasného prepuknutia choroby sú obzvlášť citlivé po tom, čo Peking zakryl rozsah epidémie SARS z roku 2003, čo vyvolalo podozrenie a nedôveru, a tentoraz viedli k oficiálnym význam na otvorenosť.
Obdobie od 19. januára do 1. februára, keď verejné znepokojenie nad koronavírusom explodovalo práve v čase, keď sa Čína pripravovala na sviatok Lunárny Nový rok, zaznamenalo necharakteristické uvoľnenie. Online bzučanie o vypuknutí choroby sa rozrástlo, pričom kritici miestnych súdov – ale nie vedúcich predstaviteľov ústredných vlád – nad ich zvládaním krízy sa zväčša nerozhodli.
Táto liberalizácia sa skončila, podľa cenzorov za posledný týždeň, podľa čínskych reportérov, zatvorenie skupín WeChat a drhnutie príspevok v sociálnych médiách. Úrady tiež pokarhali technické firmy, ktoré bezplatne podporili reč online.
„Xi Jinping dal jasne najavo, že očakáva, že sa zvýši úsilie o usmernenie verejnej mienky“, uviedol Fergus Ryan, analytik austrálskeho inštitútu pre strategické politiky, ktorý štuje čínske sociálne médiá.
„Už sme videli asi 300 ďalších novinárov vyslaných do Wu-chanu a okolitých oblastí, aby informovali o vypuknutí choroby. Je veľmi pravdepodobné, že ich stručným príkladom je skôr jasnejší obraz vládneho úsilia o záchranu, ako zapojenie sa do akýchkoľvek správ a kritických správ.“
Čínska cenzúra bola testovaná minulý týždeň, keď Li Wenliang, čínsky lekár, ktorý bol pokarhaný za vydanie včasného varovania pred koronavírusom, zomrel na túto chorobu, čo vyvolalo rozsiahle pobúrenie a smútok.
Internetovým médiám sa umožnilo podávať správy o Liovej smrti, ale nie o hneve, ktorý vyvolala, a skoré diskusie o sociálnych médiách ktoré vyzývali vládu Wu-chanu, aby sa mu ospravedlnili, neskôr zmizli.
